अग्ने॒ तव॒ श्रवो॒ वयो॒ महि॑ भ्राजन्ते अ॒र्चयो॑ विभावसो । बृह॑द्भानो॒ शव॑सा॒ वाज॑मु॒क्थ्यं१॒॑ दधा॑सि दा॒शुषे॑ कवे ॥
अग्ने॑ । तव॑ । श्रवः॑ । वयः॑ । महि॑ । भ्रा॒ज॒न्ते॒ । अ॒र्चयः॑ । वि॒भा॒व॒सो॒ इति॑ विभाऽवसो । बृह॑द्भानो॒ इति॒ बृह॑त्ऽभानो । शव॑सा । वाज॑म् । उ॒क्थ्यृ॑अ॑म् । दधा॑सि । दा॒शुषे॑ । क॒वे॒ ॥
हे अग्ने तव वयः अन्नं श्रवः श्रवणीयं प्रशस्यम् । हविरात्मकस्य तस्य मन्त्रसंस्कृतत्वेन प्रशस्तत्वात् । अन्नेषु मध्ये तवैवान्नं श्रेष्ठमित्यर्थः । हे विभावसो । विशिष्टा दीप्तिर्विभा । सैव वसु धनं यस्य तादृशाग्ने अर्चयः दीप्तयः महि महत् बहुलं भ्राजन्ते दीप्यन्ते । ‘भ्राजृ दीप्तौ । अनुदात्तैत् । भौवादिकः । हे बृहद्भानो प्रौढदीप्ते कवे क्रान्तदर्शिन्नग्ने एवंमहानुभावस्त्वं शवसा बलेनोपेतम् उक्थ्यं प्रशस्यम् । यद्वा । उक्थो यज्ञः । तद्योग्यं वाजम् अन्नं दाशुषे हवींषि दत्तवते यजमानाय दधासि ददासि प्रयच्छसि ॥
“Your, Agni, is the most excellent sacrificial food; your flames, O opulent in radiance, blaze fiercely;wise and widely luminous (Agni), you bestow upon the donor (of the oblation) the choicest food with strength.”
AGNI, life-power and fame are thine: thy fires blaze mightily, thou rich in wealth of beams!
Sage, passing bright, thou givest to the worshipper, with strength, the food that merits laud.
O Agni, yours are fame and vitality; your beams flash greatly, o you with radiant goods.
You of lofty radiance, with your power you establish a praiseworthy
prize for the pious, o sage poet.
O Agni, dein ist Kraft und Ruhm, hoch leuchten deine Flammen, strahlenreicher, auf, Du gibst mit Kraft, o weiser, herrlich glänzender, dem Frommen preisenswerthes Gut.
Agni, dein ist der Ruhm und die Kraft. Mächtig strahlen deine Flammen, du Glanzreicher. Du Hellscheinender verleihest durch deine Macht preislichen Lohn dem Opfernden, o Seher.
О Агни, у тебя слава, сила (жизни).
Мощно сверкают огни (твои), о блистательный.
О (бог) с высокими лучами, силой (своей) ты даешь почитателю (твоему)
Награду, достойную гимнов, о поэт.
पा॒व॒कव॑र्चाः शु॒क्रव॑र्चा॒ अनू॑नवर्चा॒ उदि॑यर्षि भा॒नुना॑ । पु॒त्रो मा॒तरा॑ वि॒चर॒न्नुपा॑वसि पृ॒णक्षि॒ रोद॑सी उ॒भे ॥
पा॒व॒कऽव॑र्चाः । शु॒क्रऽव॑र्चाः । अनू॑नऽवर्चाः । उत् । इ॒य॒र्षि॒ । भा॒नुना॑ । पु॒त्रः॑ । मा॒तरा॑ । वि॒ऽचर॑न् । उ॒प॑ । अ॒व॒सि॒ । पृ॒णक्षि॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । उ॒भे इति॑ ॥
पावकवर्चाः शोधकदीप्तिः शुक्रवर्चाः निर्मलतेजस्कः अनूनवर्चाः संपूर्णतेजस्कः । हे अग्ने ईदृशस्त्वं भानुना तेजसा उदियर्षि उद्गच्छसि । ‘ऋ सृ गतौ ' । जौहोत्यादिकः । 'अर्तिपिपर्त्योश्च' इत्यभ्यासस्येत्वम् । स त्वं पुत्रः सन् मातरा मातृभूते अरण्यौ विचरन् यागावसाने विशेषेण प्राप्नुवन् उपावसि उपगतान् यजमानान् रक्षसि । तथा उभे रोदसी द्यावापृथिव्यौ पृणक्षि संयोजयसि । हविषा द्युलोकं वृष्ट्येमं लोकं च पूरयसीत्यर्थः । ‘ पृची संपर्क' । रौधादिकः ।
“Agni, who are of purifying radiance, of unsullied lustre, of full brightness, you issue forth withsplendour; visiting your parents (like) a son, you protect (the worshippers), you unite both heaven and earth.”
With brilliant, purifying sheen, with perfect sheen thou liftest up thyself in light.
Thou, visiting both thy Mothers, aidest them as Son: thou joinest close the earth and heaven.
Of pure luster, of gleaming luster, of unfailing luster, you rise up with your radiance.
As a son wandering between your two mothers, you approach (them) helpfully. You fill both world-halves.
In Flammenglanz, in hellem Licht, in vollem Glanz erhebst du dich mit deinem Strahl, Als Sohn den Aeltern nahend bist du ihnen hold, und füllest Erd' und Himmel an.
Von reinem Glanze, von hellem Glanze, von vollkommenem Glanze, richtest du dich mit deinem Lichtschein auf. Als Sohn die beiden Mütter durchwandernd kommst du beiden zugute; du durchdringst beide Welten.
С чистым блеском, светлым блеском, безупречным блеском
Ты взмываешь вверх (своим) лучом.
Сын двух матерей, проходящий сквозь (них), ты приходишь (им) на помощь.
Ты заполняешь обе половины мира.
ऊर्जो॑ नपाज्जातवेदः सुश॒स्तिभि॒र्मन्द॑स्व धी॒तिभि॑र्हि॒तः । त्वे इष॒: सं द॑धु॒र्भूरि॑वर्पसश्चि॒त्रोत॑यो वा॒मजा॑ताः ॥
ऊर्जः॑ । न॒पा॒त् । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ । सु॒श॒स्तिऽभिः॑ । मन्द॑स्व । धी॒तिऽभिः॑ । हि॒तः । त्वे इति॑ । इषः॑ । सम् । द॒धुः॒ । भूरि॑ऽवर्पसः । चि॒त्रऽऊ॑तयः । वा॒मऽजा॑ताः ॥
हे ऊर्जो नपात् ऊर्जः अन्नस्य पार्थिवस्यारण्यादेः पुत्र हे जातवेदः जातानां वेदितरग्ने सुशस्तिभिः अस्माभिः क्रियमाणै: मन्दस्व मोदस्व । तथा धीतिभिः कर्मभिरस्माभिः क्रियमाणैः अग्निहोत्रादिभिः हितः सुहितः तृप्तो भव । अपि च भूरिवर्पसः । वर्प इति रूपनाम । बहुविधरूपाः चित्रोतयः चित्रा विचित्रोतिस्तृप्तिर्यासां तास्तथोक्ता: वामजाताः वामं वननीयं जातं जन्म यासां तादृशीः इषः अन्नानि हविर्लक्षणानि त्वे त्वय्येव सं दधुः संदधति । सम्यग्जुह्वति यजमानाः । यद्वा । भूरिवर्पस इत्यादिकं कर्तृविशेषणम् । तदानीं चित्रोतय इत्यस्य विचित्ररक्षा इति योज्यम् ॥
“Son of strength, Jātavedas, rejoice in our adorations, (be) satisfied by our offerings, (theworshippers) have plural ced before you viands of many sorts of wonderful efficacy, of excellent origin. {Son ofstrength: ūrjo napāt = grandson of waters; or, non-injurer; or, food].”
O Jatavedas, Son of Strength, rejoice ihyself, gracious, in our fair hymns and songs.
In thee are treasured various forms of strengthening food, born nobly and of wondrous help.
O Child of Nourishment, Jātavedas, delight yourself with good lauds, when you are roused by hymnic visions.
In you have those of brilliant help assembled precious-born refreshments of manifold forms.
O Wesenkenner, Sohn der Kraft, erfreue dich am Lob, mit Andacht hingesetzt; Dir reichten mannichfache Labetränke dar hülfreich die schön geborenen.
Kind der Kraft, Jatavedas! Erfreue dich an den Lobpreisungen, durch die frommen Gedanken angespornt! In dir haben sie die vielgestaltigen Labungen vereint, die Götter von wunderbaren Gnaden, zu Gutem geboren.
О потомок питательной силы, о Джатаведас, радуйся
Прекрасным хвалам, поторапливаемый молитвами!
В тебя они обьединили жертвенные услады, (эти боги,)
Многообразные, с яркой помощью, рожденные для добра.
इ॒र॒ज्यन्न॑ग्ने प्रथयस्व ज॒न्तुभि॑र॒स्मे रायो॑ अमर्त्य । स द॑र्श॒तस्य॒ वपु॑षो॒ वि रा॑जसि पृ॒णक्षि॑ सान॒सिं क्रतु॑म् ॥
इ॒र॒ज्यन् । अ॒ग्ने॒ । प्र॒थ॒य॒स्व॒ । ज॒न्तुऽभिः॑ । अ॒स्मे इति॑ । रायः॑ । अ॒म॒र्त्य॒ । सः । द॒र्श॒तस्य॑ । वपु॑षः । वि । रा॒ज॒सि॒ । पृ॒णक्षि॑ । सा॒न॒सिम् । क्रतु॑म् ॥
हे अग्ने जन्तुभिः जातैः शत्रुभिः सह इरज्यन् ईर्ष्यन् स्पर्धां कुर्वन् । ‘इरज् ईर्ष्यायाम् । कण्ड्वादिः । यद्वा इरज्यतिरैश्वर्यकर्मा । जन्तुभिर्जायमानैरात्मीयैस्तेजोभिः इरज्यन् ईश्वरो भवन् । हे अमर्त्य मरणरहित अग्ने अस्मे अस्माकम् । ‘सुपां सुलुक्° ' इति षष्ठ्या: शेआदेशः । रायः धनानि प्रथयस्व विस्तारय । रयिशब्दाच्छसः स्थाने व्यत्ययेन जस् । शसो वा व्यत्ययेन ‘ उडिदम्' इति विभक्त्युदात्तत्वं न क्रियते । सः त्वं दर्शतस्य दर्शनीयस्य वपुषः तेजोमयस्य शरीरस्य वि राजसि । तृतीयार्थे षष्ठी वा । ईदृशेन शरीरेण विशेषेण दीप्यसे । यद्वा । राजतिरैश्वर्यकर्मा । वपुरिति च रूपनाम । दर्शनीयेन रूपेण वि राजसि विशेषेण ईशिषे । अत एवं सानसिं संभजनीयं क्रतुं कर्मं पृणक्षि अस्माभिः संपर्चयसि । फलेन वा संयोजयसि ॥
“Contending with enemies, bestow upon us, immortal Agni, riches; you shine with a graceful person n,you fulfil (the purpose of) the enjoyable rite.”
Agni, spread forth, as Ruler, over living things: give wealth to us, Immortal God.
Thou shinest out from beauty fair to look upon: thou leadest us to conquering power.
O Agni, exerting control, have yourself extended by the (human)
kinsmen. In us (be) riches, o immortal one.
You rule over a wonder lovely to see. You (ful)fill your resolve that
brings gain.
Mit deinen Dienern waltend breit' dich, Agni, aus uns werde Gut, Unsterblicher! Du sehenswerther strahlst hervor aus schönem Glanz, du schenkst die Kraft, die Gut gewinnt.
Freischaltend breite dich, Agni, mit deinen Anhängern aus! Bei uns seien die Reichtümer, Unsterblicher! Du verfügst über sehenswerte Schönheit; du durchdringst die einträgliche Überlegung.
Распрямляясь, о Агни, распространяйся с помощью живых существ!
У нас (пусть будут) богатства, о бессмертный!
Ты властвуешь над чудесным обликом, достойный взглядов.
Ты наполняешь приносящей добычу силой духа.
इ॒ष्क॒र्तार॑मध्व॒रस्य॒ प्रचे॑तसं॒ क्षय॑न्तं॒ राध॑सो म॒हः । रा॒तिं वा॒मस्य॑ सु॒भगां॑ म॒हीमिषं॒ दधा॑सि सान॒सिं र॒यिम् ॥
इ॒ष्क॒र्तार॑म् । अ॒ध्व॒रस्य॑ । प्रऽचे॑तसम् । क्षय॑न्तम् । राध॑सः । म॒हः । रा॒तिम् । वा॒मस्य॑ । सु॒ऽभगा॑म् । म॒हीम् । इष॑म् । दधा॑सि । सा॒न॒सिम् । र॒यिम् ॥
इष्कर्तारं निष्कर्तारम् । छान्दसो वर्णलोपः । अध्वरस्य यज्ञस्य निष्कर्तारं संस्कर्तारं प्रचेतसं प्रकृष्टज्ञानं महः महतः राधसः धनस्य क्षयन्तम् ईश्वरम् । क्षयतिरैश्वर्यकर्मा । वामस्य वननीयस्य धनस्य रातिं दातारम् । रातेः कर्तरि क्तिच् । ईदृशं त्वां स्तुम इति शेषः । स त्वं सुभगां सौभाग्योपेतां महीं महतीम् इषम् अन्नं सानसिं संभक्तव्यं रयिं धनं च दधासि स्तोतृभ्यो ददासि ॥
“(We praise you), the perfecter of the sacrifice, the sage, the lord of great wealth, the giver of what isdesirable; you bestow auspicious and abundant food, and enjoyable riches.”
To him, the wise, who orders sacrifice, who hath great riches un der his control,
Thou givest blest award of good, and plenteous food, givest him wealth that conquers all.
(You,) the preparer of refreshment for the ceremony, forethoughtful, holding sway over great benefit, (have they set in front)—
you establish the well-portioned gift of a precious thing: great
refreshment and wealth that brings gain.
Den weisen preis' ich, der das Opfer wohl versieht und über grossen Lohn verfügt, Geschenk des Reichthums gibst du, grossen, lieblichen Genuss und Schatz, der Macht gewinnt.
Den vorausdenkenden Ausrichter des Opfers, der über große Belohnung gebietet - du verschaffst die beglückende Gabe von Gut, großen Speisesegen, einträglichen Reichtum.
Прозорливого (бога,) приводящего в порядок обряд,
Повелевающего великим даром:
Ты наделяешь желанным подарком, приносящим счастье,
Великой жертвенной усладой, богатством, приносящим добычу.
ऋ॒तावा॑नं महि॒षं वि॒श्वद॑र्शतम॒ग्निं सु॒म्नाय॑ दधिरे पु॒रो जना॑: । श्रुत्क॑र्णं स॒प्रथ॑स्तमं त्वा गि॒रा दैव्यं॒ मानु॑षा यु॒गा ॥
ऋ॒तऽवा॑नम् । म॒हि॒षम् । वि॒श्वऽद॑र्शतम् । अ॒ग्निम् । सु॒म्नाय॑ । द॒धि॒रे॒ । पु॒रः । जनाः॑ । श्रुत्ऽक॑र्णम् । स॒प्रथः॑ऽतमम् । त्वा॒ । गि॒रा । दैव्य॑म् । मानु॑षा । यु॒गा ॥
ऋतावानं सत्यवन्तं यज्ञवन्तं वा। 'छन्दसीवनिपौ ' इति मत्वर्थीयो वनिप् । महिषं महान्तं पूज्यं वा विश्वदर्शतं विश्वैः सर्वैर्दर्शनीयम्। यद्वा विश्वं दर्शनं यस्य । ‘ बहुवीहौ विश्वं संज्ञायाम्' इति पूर्वपदान्तोदात्तत्वम् । ईदृशम् अग्निं सुम्नाय सुखार्थं जनाः ऋत्विग्यजमानरूपाः पुरः दधिरे पुरो दधते । सर्वकर्मभ्यः पुरस्ताद्धारयन्ति । यद्वा पुरः पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि आहवनीयरूपेण धारयन्ति । परोऽर्धर्चः प्रत्यक्षकृतः । अपि च हे अग्ने श्रुत्कर्णं श्रुत् स्तुतीः सम्यक् शृण्वन् कर्णः श्रोत्रेन्द्रियं यस्य तादृशं सप्रथस्तमम् अतिशयेन प्रख्यातं यद्वा सर्वतो विस्तार्यमाणं दैव्यं देवानां हविर्वोढृत्वेन संबन्धिनम् ईदृशं त्वा त्वां मानुषा मानुषाणि मनोरपत्यानि युगा युगानि युगलानि पत्नीयजमानरूपाणि गिरा स्तुत्या स्तुवन्तीति शेषः ॥ ॥ २८ ॥
“Men for the sake of happiness plural ce before them Agni, the speaker of truth, the mighty, thecontemplator of all; the posterity of Manu in pairs (propitiate) with praises you, whose ears are open (to praises)who are most renowned, and the (minister) of the gods.”
The men have set before them them for their welfare Agni, strong, visible to all, the Holy.
Thee, Godlike One, with ears to hear, most famous, men's generations magnify with praise-songs.
(You) the truthful one, the buffalo lovely for all to see: Agni have the peoples set in front for benevolence—
you with listening ears, of greatest extent, the divine one have the human generations (set in front) with a hymn.
Den heiligen, den Stier, der überall sich zeigt, den Agni setzten sich die Menschen vor zum Heil, Dich göttlichen, dess Ohr vernimmt, der weithin strahlt, der Menschen Stämme mit Gesang.
Den gesetzestreuen allsichtbaren Büffel, den Agni haben die Leute an die Spitze gestellt, um seine Gunst zu gewinnen, dich mit den hörenden Ohren, den Verbreitetsten, Göttlichen die menschlichen Geschlechter unter Lobesrede.
Преданный закону, видного повсюду буйвола
Агни люди поставили впереди ради (его) расположения,
Тебя со слышащими ушами, распространяющегося больше всех,
Божественного, людские поколения (поставили впереди) с помощью песни.